Recenzia filmu: Der Baader Meinhof Komplex

Autor: Miro Kačmár | 30.6.2009 o 18:30 | Karma článku: 3,45 | Prečítané:  1662x

Frakcia Červenej armády (RAF - Red Army Faction) bola jednou z najnásilnejších a najznámejších militantných  ľavicových skupín v Nemecku. Samu seba definovala ako komunistickú  „mestskú guerillu". Formálne bola RAF založená v roku 1970 a zakladajúcimi členmi boli : Andreas Baader, Gudrun Enslin, právnik Horst Mahler a novinárka Ulrike Meinhof. Skupina operovala až do roku 1998, kedy bola oficiálne rozpustená. Počas svoje takmer tridsaťročnej histórii stála RAF za viacerými teroristickými operáciami, pri ktorých zahynulo dovedna 34 ľudí. V počiatkoch svojej existencie bola RAF známa tiež ako skupina Baader-Meinhof. 

SkutočnýSkutočnýhttp://www.imageandnarrative.be

Skúsený nemecký režisér Uli Edel  natočil za 13,5 miliónov Eur výpravnú  a vernú rekonštrukciu nie tak dávnej histórie vtedajšieho západného Nemecka. Dobové študentsvo, podobne ako napríklad americká mládež, bola znechutená vojnovým konfliktom vo Vietname. Oproti svojim americkým protajškom sa však mladí Nemci museli vyrovnávať aj z nacistickou minulosťou svojich rodičov, a denacifikáciu spoločnosti chápali ako neúspešnú (bývalí členovia NSDAP zastávali vysoké vládne funkcie na lokálnej, ale i celoštátnej úrovni). Ľavicové študentské hnutie bolo teda pomerne pochopiteľnou formou odporu. Napätie sa vystupňovalo predovšetkým po atentáte na študentského vodcu Rudiho Dutschkeho a smrti študenta Benna Ohnesorga počas študentskej demonštrácie počas návštevy iránskeho šacha. Časť hnutia sa radikalizovalo a viedlo k vzniku RAF. Režisér Edel  sa vo svojom filme sústredí na jadro skupiny - Andreasa Baadera, Ulrike Meinhof a Gudrun Eslin. Sleduje sformovanie RAF, a následne ich teroristické pôsobenie až po pobyt vo väzení počas súdneho procesu. Hoci niektorí pozostalí obetí RAF film odsúdili s odôvodnením, že dáva priestor predovšetkým vrahom ich blízkych, Edel svojich „hrdinov" ani zďaleka neglorifikuje. Ich počínanie vyznieva jednoznačne ako  kruté a bezohľadné. Ako sa vyjdril syn jednej z obetí RAF: „Iba film ako tento môže mladým ľudom ukázať, aké brutálne a krvilačné boli v tej dobe akcie RAF."

Okrem vernosti historickým faktom a pôsobivým zobrazením sa film môže pochváliť kvalitnými hereckými výkonmi - vetrán Bruno Ganz (Nebo nad Berlínom, Pád Berlína) tu stvárňuje policajného riaditeľa, ktorý si ako jeden z mála uvedomuje, že nástup terorizmu ako nového spôsobu vojny, ako aj nemožnosti poraziť ho iba násilnou represiou. Jadro RAF stvárňuje nemecký herecký výkvet mladšej generácie, ktorí sú (napriek tomu, že do slovenských kín neprichádzajú nemecké filmy každý týždeň) známi aj u nás - či už je to Moritz Bleibtrau, ktorý stvárnil Andreasa Baadera (Lola beží o život, Experiment), alebo Johanna Wokalek (Naboso), ktorá bola za úlohu Gudrun Enslin minulý rok nominovaná na Nemeckú filmovú cenu pre najlepšiu herečku v hlavnej úlohe. Martina Gedeck (Ulrike Meinhof) si v roku 2007 zahrala v oscarovom filme Životy tých druhých. A keď sme už pri oceneniach a nomináciach, nie je na škodu spomenúť, že Baader Meinhof Komplex získal nomináciu za najlepší zahraničný film na amerických Oscaroch a Zlatých Glóbusoch ako aj na britských filmových cenách BAFTA.

Der Baader Meinfof Komplex je film, ktorý predstavuje temnú kapitolu dejín povojnového Nemecka. Svojou politickou témou a 150-minútovou stopážou môže byť pre veľkú časť divákov vyhľadávajúcich v kine predovšetkým zábavu tažšie stráviteľný. Je to však film zaujímavý, napriek zobrazovaniu náslia nie je jeho bezduchou oslavou, práve naopak. A zvláštnym spôsobom dokáže byť aj aktuálny.

Najsilnejšie na mňa totiž zapôsobila jedna z prvých scén filmu ukazuje udalosti, ktoré výrazne ovplyvnili vznik RAF - potlačenie demonštrácie počas návštevy iránskeho šacha, ktorý 2.júla 1967 navštívil Berlínsku operu. Pred budovou sa zhromaždili protestujúci študenti. Členovia iránskeho sprievodu, ozbrojení drevenými palicami, bezhlavo zaútočili na demonštrantov. Polícia sa v prvej chvíli iba prizerala. Je takmer nemožné okamžite si nespomenúť na nedávny incident počas návštevy čínskeho prezidenta na Slovensku. (Nemecká realita však neostala iba pri tom. Policajti sa obuškami pustili hlava-nehlava do demonštrujúcich a študent Benno Ohnesorg bol dokonca zastrelený).

Hodnotenie:  ●●●●○

P.S: Smrť B. Ohnesorga je zobrazená vo filme, no nie až neskotučná absurdnosť, spojenú s jeho vrahom. Policajt Karl-Heinz Kurras zodpovedný za jeho smrť  bol oslobodený, neskôr sa vrátil k polícii, a len nedávno bol odhalený ako člen východonemeckej komunistickej strany a dvojitý agent, pracujúci počas studenej vojny pre Stasi.

Zdroje:  www.wikpedia.org, www.the-numbers.com, www.dvd-forum.at

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Prvýkrát ide skutočne o život a slovenskí politici na to nemajú (píše Michal Havran)

Poukazovanie na akúsi „kritickú infraštruktúru“ je kastovou verziou rakúsko-uhorského dedičstva.


Už ste čítali?